Ako som sa dostala k foteniu

5. mája 2020

Povedala by som, že najčastejšia otázka akú dostávam je, ako som sa dostala k foteniu a či som absolvovala nejaké foto-kurzy, alebo či mám školu fotografovania.

Nemám ani jeden kurz, ani jedno školenie a ani školu. Mám dva workshopy, ale tie boli zamerané na líčenie, presnejšie makeup na fotku, oba školenia boli s Lukášom Kimličkom. Fotím približne od 18 rokov, kedy som dostala svoj prvý foťák, kompaktný, nie zrkadlovku. Asi dva-tri roky som si skúšala rôzne nápady na kamoškách, už vtedy s úplnou vášňou a presne si pamätám, ako som hneď utekala domov za počítač, stiahla fotky a strašne sa z nich tešila. Potom som dostala prvú zrkadlovku, keď som mala asi 2O rokov, postupne sa mi ozývali kamošky mojich kamošiek, postupne ich známi, a pomaly úplne cudzí ľudia, ktorí mi začali písať, že videli fotky a tiež by také chceli. Nikdy som si neverila natoľko, aby mi vôbec napadlo, že raz sa tým budem živiť.


Na strednú som chodila na Gymnázium JGT v rodnej Bystrici a vysokú som vychodila Filozofickú fakultu Univerzity Mateja Bela – odbor Preklad a Tlmočenie – anglický jazyk a kultúra a ruský jazyk a kultúra. Som za túto školu vďačná,  a popravde stále nechápem ako so si mohla dokončiť aj Mgr. stupeň, keď už po prvom týždni som si povedala: “Okej, skúsila som, skúsim niečo iné, nevadí.” :-D. Ono najťažšie na tom bolo, že som popri celom štúdiu pravidelne fotila, už aj v tom čase som si tým privyrábala. Profesori už vtedy vedeli, že to je tá s tým foťákom. Knihy aj pero mi často chýbali, meškala som skoro stále no batoh s foťákom som mala k dispozícii vždy. 

Po vysokej škole, čo znamená pred dvomi rokmi, som tým pádom úplne prirodzene pokračovala vo fotení, od vtedy už full-time práca. Rok a pol mám svoj ateliér, volám to taký môj foto-svet, čím som si splnila svoj malý sen.

Sama si spravujem sociále siete, vyrábam škatuľky, nálepky a ostatné veci na balenie vašich hotových zákaziek, nonstop niečo špekulujem s ateliérom, raz podlaha, inokedy maľovanie a starať sa oň je ako starať sa o menší byt. Líčim si modelky väčšinou ja. Dookola periem oblečenie, deky a keď sa ma niekto opýta:”Teraz už len fotíš?”, tak sa len pousmejem, že áno, už len fotím. 🙂

S grafikou, videami a najmä webom mi pomáha mladší bráško, ktorý vyštudoval odbor Grafik digitálnych médií, čo je pre mňa veľká pomoc. Poviem mu len cca svoju predstavu, a prekvapí ma niečím ešte lepším. Je to ten najlepší brat akého si môžem predstaviť a určite to sem nedopísal on sám.


Keby mám povedať čo človeka najviac posunie, a ako sa zlepšovať, odpoveď je jednoznačná: FOTIŤ FOTIŤ FOTIŤ. Kľúčom k úspechu, čo znie ako najväčšie klišé, no je to najväčšia pravda, je chcieť a milovať to. A pokiaľ má človek cit pre detail a moment, vtedy to ide samo. Keď som niečo nevedela, najmä po technickej stránke, veľa mi pomohol Youtube a videá od uznávaných  fotografov. No tiež sa musím úprimne priznať, že svoju tvorbu by som definovala ako 80% je pre mňa dôležitý moment a pocit, a naopak, technické zálezitosti a parametre riešim ako sekundárnu menej dôležitú stránku fotografie.

Tehotenské fotenie je výnimočné
Najčastejšie veta, ktorú od tehuliek počúvam, je: "Ja som strašne pribrala, ani sa asi nechcem fotiť”. Niekedy si vravím, že som pol fotografka a pol tak trošku psychologička.
Fotenie mi do života vplietlo skvelých ľudí
Asi najvďačnejšia som za všetkých tých milých a priateľských ľudí, ktorých mi do života priniesla moja práca.
Ako prebieha fotenie?
Krásne fotografie môžete mať aj keď nie ste modelka, fotím všetky ženy bez ohľadu na vek, alebo veľkosť šiat.