Ako som sa dostala k foteniu

5. mája 2020

Povedala by som, že najčastejšia otázka akú dostávam je, ako som sa dostala k foteniu a či som absolvovala nejaké foto-kurzy, alebo či mám školu fotografovania.

Nemám ani jeden kurz, ani jedno školenie a ani školu. Mám dva workshopy, ale tie boli zamerané na líčenie, presnejšie makeup na fotku, oba školenia boli s Lukášom Kimličkom. Fotím približne od 18 rokov, kedy som dostala svoj prvý foťák, kompaktný, nie zrkadlovku. Asi dva-tri roky som si skúšala rôzne nápady na kamoškách, už vtedy s úplnou vášňou a presne si pamätám, ako som hneď utekala domov za počítač, stiahla fotky a strašne sa z nich tešila. Potom som dostala prvú zrkadlovku, keď som mala asi 2O rokov, postupne sa mi ozývali kamošky mojich kamošiek, postupne ich známi, a pomaly úplne cudzí ľudia, ktorí mi začali písať, že videli fotky a tiež by také chceli. Nikdy som si neverila natoľko, aby mi vôbec napadlo, že raz sa tým budem živiť.


Na strednú som chodila na Gymnázium JGT v rodnej Bystrici a vysokú som vychodila Filozofickú fakultu Univerzity Mateja Bela – odbor Preklad a Tlmočenie – anglický jazyk a kultúra a ruský jazyk a kultúra. Som za túto školu vďačná,  a popravde stále nechápem ako so si mohla dokončiť aj Mgr. stupeň, keď už po prvom týždni som si povedala: “Okej, skúsila som, skúsim niečo iné, nevadí.” :-D. Ono najťažšie na tom bolo, že som popri celom štúdiu pravidelne fotila, už aj v tom čase som si tým privyrábala. Profesori už vtedy vedeli, že to je tá s tým foťákom. Knihy aj pero mi často chýbali, meškala som skoro stále no batoh s foťákom som mala k dispozícii vždy. 

Po vysokej škole, čo znamená pred dvomi rokmi, som tým pádom úplne prirodzene pokračovala vo fotení, od vtedy už full-time práca. Rok a pol mám svoj ateliér, volám to taký môj foto-svet, čím som si splnila svoj malý sen.

Sama si spravujem sociále siete, vyrábam škatuľky, nálepky a ostatné veci na balenie vašich hotových zákaziek, nonstop niečo špekulujem s ateliérom, raz podlaha, inokedy maľovanie a starať sa oň je ako starať sa o menší byt. Líčim si modelky väčšinou ja. Dookola periem oblečenie, deky a keď sa ma niekto opýta:”Teraz už len fotíš?”, tak sa len pousmejem, že áno, už len fotím. 🙂

S grafikou, videami a najmä webom mi pomáha mladší bráško, ktorý vyštudoval odbor Grafik digitálnych médií, čo je pre mňa veľká pomoc. Poviem mu len cca svoju predstavu, a prekvapí ma niečím ešte lepším. Je to ten najlepší brat akého si môžem predstaviť a určite to sem nedopísal on sám.


Keby mám povedať čo človeka najviac posunie, a ako sa zlepšovať, odpoveď je jednoznačná: FOTIŤ FOTIŤ FOTIŤ. Kľúčom k úspechu, čo znie ako najväčšie klišé, no je to najväčšia pravda, je chcieť a milovať to. A pokiaľ má človek cit pre detail a moment, vtedy to ide samo. Keď som niečo nevedela, najmä po technickej stránke, veľa mi pomohol Youtube a videá od uznávaných  fotografov. No tiež sa musím úprimne priznať, že svoju tvorbu by som definovala ako 80% je pre mňa dôležitý moment a pocit, a naopak, technické zálezitosti a parametre riešim ako sekundárnu menej dôležitú stránku fotografie.

Mojich 7 naj miest na Slovensku
Mojich 7 obľúbených miest na Slovensku, ktoré musíte vidieť, zažiť a samozrejme si odfotiť....
Tehotenské fotenie je výnimočné
Najčastejšie veta, ktorú od tehuliek počúvam, je: "Ja som strašne pribrala, ani sa asi nechcem fotiť”. Niekedy si vravím, že som pol fotografka a pol tak trošku psychologička....
Fotenie mi do života vplietlo skvelých ľudí
Asi najvďačnejšia som za všetkých tých milých a priateľských ľudí, ktorých mi do života priniesla moja práca....